Song na tento týždneň :)

1.Od Narodenia

4. června 2014 v 15:53 | ~Tene~ |  "Stories"

Najprv vznikol samotný svet,potom lesy,lúky,hory,jazerá.Na to vznikli elementy-Oheň,Voda,Zem a Vzduch.Po čase sa začali objavovať tvori,koriť dravcov.Z dravcov sa stávali inteligentné tvory a začleňovali sa do svoriek či klanov.Nastal čas prvotných klanov elementov.A teraz ja sama žijem v jednom.V Klane Zeme.Som hrdá na to kde som.Lenže v čase mýtov a minulosti to bolo iné ako teraz.Klany sa začali spájať.Voda zo Vzduchom a Zem s Ohňom.Klany sa vzdali spolunažívania a rozdelili si územia.Dokonca odvrhli mnohé zvyky.Najstaršie mačky v klane zvané Najstarší si ťažko zvykali.Často krát protestovali ale Vodcovia si stáli za svojím.Tak vznikli bitky ktoré prerástli do vojen.V jednej s tým najsilnejších sa Vodkyni narodili štyri silné a zdravé mačiatka.Klan si privýtal s láskou a šťastím no to pomynulo pretože museli chrániť územie,takže čas na radosť bol minimálny.Jedno z mačiatiek som ja.Ešte ako malú ma volali Slnko,vďaka mojej žiarivej srsti.Mala som dve sestry a brata.Setra bola Dym,bratia Fľiačik a Poklad.Neboli to extrémne úžasné mená ale nejako sme sa museli volať.Naša matka sa volala Usmievavá Hviezda.Za naše mačiatkovské obdobie sme boli pokope no ako sme sa stali učňami sa všetko zmenilo.Ja som trávila čas s Fliačikom a Dym s Pokladom.Môj mentor sa volal Snežný Pazúr.Bol výborný.Naučil ma rôzne ťahy na lov,na boj som bola pripravená naozaj skoro a vynikala som.Dokonca som učila aj môjho brášku.Zabudla som spomenúť že ako Učeň som sa volala Žiarivá Laba a bráško Fľakatá Laba,pretože mal čierne fľaky po celej srsti na bielej srsti.Ja som bielo ryšavá.Naša mama to vždy ocenila.Moja sestra a druhý brat sa vždy ulievali,veď aj mali mentora ktorý ich nič neučil.Ja som sa vždy pýtala či vôbec niečo vie,volal sa Skrútená Srsť.Po jednej bitke sa svet otočil na ruby.Klan Vzduchu sa uvelebil na našom území,presnejšie na Tichom údolí.Stáli sme na kopci a pozorovali mačky.Naša matka a väčšina klanu o tom nevedela.Na kopci sme stáli ja,môj brat,Snnežný Pazúr,Dlhá Srsť,Dymová Laba,Zltá laba a Štíhla Búrka.Nebol čas varovať klan.Rozbehli sme sa dole kopcom proti presile.Spolu s Fľakatou labou sme vyskočili na obrovskú mačku ktorá nás švihnutím laby zhodila na zem.V rýchlosti som vyskočila a zahryzla sa mačke do chvostu.Zvrieskla no nestihla ma zhodiť pretože brat jej vyskočil na tvár a začal do nej hrabať.Mačka zajačala cez zmes sĺz a krvi.Rozbehla sa do lesa."Ty....?"začala som otázku."Oči som jej nezasiahol,iba dolnú peru a nos"odpovedal mi.Prikývla som.Všimla som si že Dymová Laba stojí pri kríkoch a nič nerobý,dokonca aj Zlatá Laba bojoval,i keď nie veľmi obratne."Dymová Laba!"zakričal Snežný pazúr.Aj on si ju všimol.Ona zavrčala.Zrazu z kríkov na ňu vyskočil bojovník,zahryzol sa jej do krku a jej telo sa prestalo hýbať.V tom kriku a chlpami zanikla duša.Jej zdesený pohľad dopĺňal ten môj.Nemuseli sme sa ale vyrastala som s ňou,a bola predsa moja sestra.Rozbehla som sa na kocúra,mimochodom asi raz tak väčšieho.Vyskočila som mu na chrbát,zahryzla sa a napúšťala za žiadnu cenu.Kocúr jačal,metal sa,prevaľoval no ja som sa nepustila až pokým sa nepripojila Štíhla Búrka a nepoškrabala mu plece a prednú labu.Zavrčal no vzápetí si uvedomil že ho hryziem do chvostu.Zakričal,rozbehol sa do lesa.Na kraji údolia som ho pustila a zostala ležať na zemi.Nedošlo mi že niekto môže zomrieť.Nie moja sestra....Ozval sa krik.Rýchlosťou blesku som sa otočila.Zlatá Laba prehrával.Rozbehla som sa k nemu.Pridal sa aj Fľakatá laba no kocúr bol mohutný.Zaltá laba spravil naozaj zlý krok.Pretočil sa na útek.Odhahil si tým brucho čo využil kocúr a šmahom laby ho zadriapol.Zlatá Laba kričal,plakal a prosíkal no kocúr sa len usmial a zasunul drápy hlbšie.Ja som stála zmrazená.Mala som slzy v očiach.Vrhla som sa na kocúra a začal mu driapať laby.On sa iba zasmial,odhodil ma.Dlhá Srsť si to všimla.Jej výraz prezrádzal že je dezorientovaná a vydesená.Bola len čerstvá bojovníčka.Ja som spolu s ňou bola Učeň no ona si už bojovnícke meno vyslúžila.Znovu som sa vrhla na kocúra,tentoraz na chrbát.Snažila som sa ho zhodiť.Pomädzi to sa môj brat prestal hýbať,no v amoku hnevu som si to neuvedomila.Kocúr si uvolnil labu z tela Zlatej Laby a plno sa mi venoval.Pripojil sa Fľakatá Laba.Snežný Pazúr spozoroval situáciu a telo Zlatej Laby.Neváhal a vrhol sa na kocúra.Bol doškrabaný na každom kúsku tela.Utekal naozaj rýchlo,to sa musí uznať.Prbehla som k bratovy."Už môžeš vstať je preč!"zakričala som naňho.Telo sa nepohlo."Zlatá Laba?"spýtala som sa.Začala som plakať."Aj ty......?"povedala som a začala smrkať.Fľakatá Laba ma začal ťahať.Pohla som sa smerom k namu.Zostali už len dve mačky z Klanu Vetra,no zrazu bežali preč.Naši bojovníci ich neprenasledovali.Všetci boli dobitý.Unavene som spadla na zem a nechcelo sa mi vôbec pohnúť.Nedokázala som sa pozrieť ani len na brata,nieto ešte na Snežného Pazúra či Štíhlu Búrku.Začula som šušťanie.Otvorila som oči.Uvidela som Dlhú Srsť ako ťahá telo Dymovej Laby.Tuho som ich znovu zatvorila.Zacítila som srsť a teplo Fľakatej Laby.Začula som smrkanie.Otvorila som oči a pozrela na plačúcu tvár Fľakatej Laby.Postavila som sa a potom aj jeho."Musíme byť silný,dobre?"spýtala som sa a on letmo prikývol."Dobre"odvetil.Pousmiala som sa.Snežný Pazúr k nám smeroval.Všimla som si že Štíhla Búrka už smeruje ku kopcu do lesa.Na kopci sa už rozprestieralo naše plnohodnotné územie.Toto údolie si naši prarodičia vydobili."Musíme ísť"povedal Snežný Pazúr.Vydala som sa spolu z bratom do lesa na kopci.Za nami sa prirojila Dlhá Srsť s telom Zlatej Laby.Asi v polovici cesty sa Štíhla Búrka presunula na koniec skupiny k Dlhej Srsti.Prvý do tábora vošiel Snežný Pazúr,potom ja a Fľakatá Laba.Nakoniec mačky s telami.Spozorovala nás Usmievavá Hviezda.Ako uvidela telá pribehla k nim a začali ich oňuchávať.Posledné čo som počula bol jej nárek.Vybehla na vysokú skalu a zamňaukala.Telá sa položili do stredu tábora."Dnes...sme prišli o dvoch učňov....Zlatú Labu a Dymovú Labu"všetky mačky čakali na každé ďalšie slovo.".....Klan Vetra bude mať čo vysvetľovať.No dnes sa taktiež preukázala sila dvoch učňov"povedala pokojne."Fľakatá Laba!Predstúp...."zoskočila zo skaly a usmiala sa.Fľakatá Laba sa mierne prikrčil."Od teraz ťa budeme poznať ako Fľakatú Srsť"povedala.On jej oblizol nos a zostal stáť.Ona sa trochu posunula."Žiarivá Laba!Predstúp...."povedala.Predila som pred ňu a sklonila sa."Od teraz ťa budeme poznať ako Žiarivú Srsť!"usmiala sa nás dvoch."Som na vás hrdá..."povedala potichu.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama