Song na tento týždneň :)

2.Bojovícky Život?(2/1)

5. června 2014 v 9:18 | ~Tene~

Mačky naradostnene mňaukali a radovali sa.Ale v zákutí tábora bol cítiť smútok."Po celú noc budete sedieť pod vysokou skalou a strážiť tábor"povedala Usmievavá Hviezda a spokojne sa usmiala."Najprv ale pochováme Dymovú a Zlatú Labu"zavelila.Skrútená Srsť,Usmievavá Hviezda a Snežný Pazúr sa vydali pochovať Učňov.Prepadala ma bolesť na každo kúsku tela.Zaračala som,sidce len potich ale naša lekárka,Dúhový Prúžok ma začula a prišla ku mne s pár rastlinami a pavučinou.Pavučinu mi priložla na rany a dala mi zjeť rastliny,to isté dala Fľakatej Srti.Usmiali sme sa na seba.Dokázali sme to....sme bojovníci!Na to som myslea celú noc.Keď bol mesiac najvyššie vrátila sa skupinka mačiek ktorá bola pochovať telá.Usmieavá Hviezda pri nás zasala a usmiala sa.Rozbehla sa do svojho pelechu.Tak isto okolo nás prešiel Snežný Pazúr,kývol hlavou na pozdrav a ľahol si do pelechu bojovníkov.Snežný Pazúr bol Zástupca Klanu.Ale nevyvyšoval sa.Ráno om už ledva stála.Slnko vyšlo na obzor.Okolo nás prebehol Temný Chvost.Zrejme išiel na ranný lov.Mierne som mu kývla na pozdrav.Zastal,odzdravil sa a potom bežal do lesa.Náš tábor bol hraničený väčšími skalami,boli sme dobre chránený.Niektor skaly mali "mini jaksyne" kde sa dali spraviť pelechy.Ale to bolo len pre tch ktorích bolo v klane málo,čiže pre Lekárku a Vodkyňu.Učni,Bojovníci a Najstarší mali machové a listové pelechy kryté stromami.Tábor bol na dobrom rozoložený pretože z každej strany bol za skalami les.Naše územie ohraničovala rieka,údolie a les ľudí.No,od ľudí nás kryl iba hustejší les.Ale mali sme to šťastie že ľudia nemali tú odvahu ísť hlbšie do lesa.Zo svojho pelechu vyšla Usmievavá Hviezda.Natiahla sa a vydala sa smerom k nám."Môžete si ísť ľahnúť"povedala.Ja som sa natiahla a zývla."Aspoň že je teplé obdobie"povedala som nadšene.Fľakatá Srsť prikývol."Mal som pocit že každým mrknutím zaspím"povedal a zamračil sa.Matka sa zasmiala a obom nám oblizla čelo."Som na vás naozaj hrdá"povedala a švyhla chvostom aby sme si už išli ľahnúť.Vydali sme sa k pelechu bojovníkov.Nahrabala som si mach a lístie na kraj pelechu a zatočila sa.Fľakatá Srsť si ľahol vedľa mňa.Zívla som a zatvorila oči.V mžiku som zaspala.......Niekto ma potiahol za srsť.Mierne som zaprskala."Vstávaj už je ráno"zamňaukal pokojne Fľakatá Srsť."Len teraz som si ľahla"zamraučala som."Heh...prespali sme celí deň"povedal pobavene.Vyskočila som z pelechu."Celí..?"spýtala som sa a zaškvŕkalo my v bruchu."Uhm.."odvetil a zasmial sa.Ja som sa natiahla a zívla."Ideme na lov?"spýtala som sa.On prikývol.Vyšli sme z pelechu.Klan už bol hore v plnom prúde.Kôpka jedla pri Chránnej Skale sa nevošla do jaskinky v nej tak bola koriť aj pred ňou.Vbehli sme do lesa.Lovili sme asi do vtedy kým nebolo slnko najvyššie.Do tábora sme išli ai na štyri krát pokým sme doniesli všetku koriť.Usmievavá Hviezda nás pozorovala spred pelechu mačiatok a ich matiek.To som zabudla spomenúť.Bol hneď vedľa pelechu učňov.Vytiahla som si tučnú myš a Fľakatá Srsť si vytiahol vypaseného hraboša."Výborná práca vy dvaja"povedala Štíhla Búrka.Trhla som uchom na znak poďakovania a sadla si spolu s bratom na jednu menšiu plochú skalu.Začali me si pochutnávať na jedle.Pod nami pobehoval Mesačná Laba.Už dlhšie som sa s ním nerozprávala."Mesačná Laba!"zakričala som.Nepočul ma.Rozprával sa s Tichým Vetrom.Švihla som chvostom.Obaja zmizli v lese.Zamračila som sa.Mala som Mesčnú Labu rada.Lenže od kedy sme ja a Fľakatá Srsť prosperovali nerozprával sa s nami.Niekde v duchu som cítila že nás má stále rád ale necítil sa dobre.Ale od bo učeň kratšiu dobu ako my.Asi o mesiac.No bol rovnako šikovný ako my.Pribehla k nám Usmievavá Hviezda."Napozajtra je chôdza Elementou,vy dvaja pôjdete s nami"povedala.Otočila sa na odchod.Nadšene sme zamňaukali jeen na druhého....Večer sa konalo ďalšie vymenovanie."Mesačná Laba!Predstúp..."zamňaukala Usmievavá Hviezda.Predišiel k nej."Od teraz ťa budeme poznať ako Mesačné Oko!"povedala a usmiala sa.V jeo očiach bolo vidieť nadšenie."Dnes budeš stáť na stráži pod vysokou skalou"povedala pokojne a rozbehla sa do pelechu.Rovnako tak aj ostatné mačky.Pribehla som nemu."Som taká rada že si bojovník!"zamňaukala som.Slonil pohľad."Mrzí ma ako som sa správal"povedal potichu.Obliza som mu čelo."To je v poriadku!"zasmiala som sa a rozbehla sa za Fľakatou Srsťou.Na chvíľku som sa obzrela za Mesačným Okom a potom som vliezla do pelechu a ľahla si na spánok.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama